Deti sa smejú. K chlapcom sa približujú dvaja starší chalani vo veku osemnásť a šestnásť rokov. To je Roman, Košťálov najstarší syn alias Roko, a jeho mladší brat Igor. Obaja predstavujú pre decká veľkú autoritu. Deti ihneď spozornejú, stíchnu, s rešpektom sa rozostúpia a Roko s Igorom prejdú flegmaticky pomedzi nich. Jeden odvážlivec zo skupinky detí vykríkne. (Rómčina.)
Odvážlivec: (Hej Roko, jak idú kšefty?)
Roko s Igorom pokračujú bez povšimnutia ďalej.
10. Košťálka dohovára Rokovi
Vo vnútri. Kuchynka - Košťálova chatrč - Večer.
V malej kuchynke sedí ustarostená Košťálka za stolom, ruky má zložené v lone a čaká na Roka a Igora. Keď vstúpia dnu, vyskočí zo stoličky. (Rómčina.)
Košťálka: (Romanko, kde ste sa celú noc túlali? Otec sa pýtal. Hnevá sa.)
Roko s Igorom vyťahujú na stôl z vreciek mikín drobnú kozmetiku - rúže, parfumy, špirály, ceruzky na obočie, púdre. To je kradnutý tovar, ktorý si od zlodejov vykšeftovali. Okolo stola sa hneď zbehnú ostatné deti. Roko podáva Košťálke drahý parfum a jeho názov vysloví tak, ako sa píše.
Roko: (Mamo, to je pre vás...Chanel päť z tej reklamy.)
Košťálka zhíkne.
Košťálka: (Hí!........Odkiaľ to všetko máte?)
Zvedavý Števo načiahne ruku k jednej voňavke a Igor mu vylepí za ucho. Roko vytiahne zo šuštiakových nohavíc hrsť pokrčených bankoviek. Dve z nich vtisne do rúk mame.
Roko: (Berte, mamo!)
Košťálka si robí o svojich synov starosti.
Košťálka: (Kde si vzal toľko peňazí?)
Roko: (Zarobil som si.)
Košťálka: (Ako?)
Roko zdvihne prst a ukáže na svoju hlavu.
Roko: (Hlavou, mamo. Ja si budem na seba zarábať hlavou! Nech si za tri eurá na hodinu prehadzuje lopatu on! Až ju v tých roztrasených rukách udrží.)
Roko si svojho otca neváži, lebo chľastá a nevie si vykšeftovať peniaze.
Košťálka: (Tak nehovor. Keby nebolo otca, spali by sme pod holým nebom. )
Košťálka pozrie na dve stokorunové bankovky v ruke a jednu vracia Rokovi naspäť.
Košťálka: (To je tvoje...nechaj si. Sám potrebuješ.)
Roko: (Len si odložte, mamo, na horšie časy. Ale jemu ich neukazujte. Viete, čo urobil s peniazmi naposledy.)
11. Vyhadzov Roka z domu
Vo vnútri. Kuchynka - Košťálova chatrč - Večer.
Roko a Igor sedia pri stole a jedia. Košťálka chodí okolo stola a obsluhuje ich. Do chatrče vojde Košťál. Je podgurážený a namrzený. Zabuchne za sebou dvere a uvidí Roka. Košťálovi padne vhod, že je Roko doma. Celý deň sa naňho strojí, aby sa mohol na ňom vyvŕšiť a sebe uľaviť. (Rómčina.)
Košťál: (Áh....mladému pánovi sa uráčilo domov vrátiť! Kto bude za teba drevo nosiť - há? Nemysli si, že ja budem na teba ďalších desať rokov robiť!)
Roko: (Toľko sa pri tom chľaste ani nedožijete!)
K prahu medzi kuchyňou a izbou pricupká Julko, ktorý hádku započuje. V Košťálovi to vrie.
Košťál: (Ty oplan, ako sa opovažuješ?)
Roko provokatívne vstane od stola.
Roko: (Tak - že ma neživíte! Už dávno, až ste si toho ešte nevšimli!)
Košťál: (Ale strechu ti dávam nad hlavou!)
Roko sa naňho posmešne uškľabí.
Košťál: (Mne sa do ksichtu vycierať nebudeš - )
Košťál sa rozbehne za Rokom k stolu a začne ním lomcovať a plieskať ho. Košťálka sa snaží Roka brániť.
Roko: (Mamo, len ho nechajte, nech sa vybúri!)
Košťál ziape z plného hrdla.
Košťál: (Pakuj sa, nech ťa už viac nevidím, lebo prisahám Bohu, že ťa zabijem!)
Roko mieri hnevlivo k dverám. Košťálka mu skríži cestu, chce ho zadržať a prosebne krúti hlavou.
Košťálka: (Romanko, nie...nie, nie...ospravedlň sa otcovi, on to tak nemyslel! Dobre vieš, že je prchký a keď pije, povie hocičo.)
Roko: (Pusťte ma, mamo!)
Roko matku odstrčí a vyjde von do tmy.
12. Vyhodenie Rokových vecí
Vonku. Kuchynka - Košťálova chatrč - Večer.
Košťál sa objaví vo dverách s Rokovými vecami, šmarí ich na zem pred chatrč a zreve za Rokom do tmy. (Rómčina.)
Košťál: (A tieto lunty si hneď môžeš vziať so sebou, aby si sa už po ne nemusel vracať!)
Košťál sa obráti k Igorovi, ktorý sedí ešte stále pri stole a skrýva pod ním zaťaté päste. Má nenávistný výraz tváre a mlčky zazerá na otca. Svojho staršieho brata Roka má nadovšetko rád a vzhliada k nemu.
Košťál: (A ty, harant, keď sa mi budeš vzpierať, vypadneš za ním! Rozumel si?)
Igor sa ani nepohne a nenávistne hľadí svojmu otcovi do očí.
13. Močenie
Vonku. Košťálova chatrč - Vlčia Dolina - Noc.
Všade je ticho a tma. Opitý Košťál sa ledva drží na nohách, hompáľa sa dopredu - dozadu a močí na stenu chatrče. Šomre si popod nos, nadáva na Roka. Jazyk ho pritom neposlúcha a zle artikuluje. (Rómčina)
Košťál: (Ty pes nev-ďa-čný, já ti dám si na mňa hu-bu o-tvá-rať...)
Keď je hotový, vytiahne z hrdla poriadny chracheľ a odpľuje si.
