Johana: Anál nerobím. Fajka je za tridsať, kefovačka za päťdesiat. Platí sa za urobenie a nie od hodiny! A vopred!
Johana natrčí otvorenú dlaň. Julo váha, potom vytiahne zväzok bankoviek a dá jej ich do ruky. Ona naňho udivene pozrie. Je to oveľa viac, ako si zapýtala a zaraz si ich zastrčí do kabelky.
Johana: Mohol si povedať hneď, že máš guču love.
Julo sa ani len nepohne. Johana vrhne naňho spýtavý pohľad. Rada by to už mala za sebou a pobrala sa domov.
Johana: Chceš pomôcť?
Julo neodpovie. Nato mu nečakane siahne do rozkroku, aby mu dodala odvahy. On jej bez rozmýšľania odsotí ruku preč.
Julo: Prestaň! Povedal som, že sa chcem len porozprávať!
Johana: Aký máš problém, há?
Julo zostane ticho a po chvíli naberie odvahu.
Julo: Máme spoločného priateľa, ktorý už nie je medzi nami.
Johana: Čuj ma dobre, ja na takéto drísty nemám čas! Buď prefikneš ty mňa, alebo ja teba, alebo beriem roha!
Julo vie, že už to nemôže ďalej odďaľovať a spýta sa jej priamo. Nepovie však meno Števo, ale Pišta, aby vzbudil dojem, že bol jeden z jeho kumpánov.
Julo: Kedy si hovorila s Pištom naposledy?
Johana zostane ako obarená. Nie je zvyknutá, že si niekto dovolí opýtať sa jej na jedného z jej bratov - a už vôbec nie, keď dotyčný zomrel násilnou smrťou.
Johana: Čo chceš? Ja jeho dlhy splatiť nemôžem. Mne samej zostal visieť niekoľko litrov!
Julo: Neprišiel som nič vymáhať. Chcem len zistiť, s kým udržiaval styky.
Johana: O čo ti ide? Kto ťa poslal?
Johana si Jula dôkladne obzerá a urobí rasistickú narážku na to, že policajtom asi nebude, keďže je Róm.
Johana: Na fízla si moc opálený.
Aby ho vyskúšala, spýta sa ho v rómčine, ako sa volá. On neporozumie, zneistí a ona sa pohŕdavo uškrnie.
Johana: Cigáň, čo robí zo seba gadža. Nemáš šajn, do čoho sa púšťaš. Lepšie pre teba, keď otočíš auto a zdekuješ sa, dokiaľ je čas. Hybaj si radšej hľadať čajočku!
Johana vystúpi z auta a treskne dverami.