Mário: Tá je tu nová? Pekná prdelka.
Čašníčka sa pristaví pri Máriovi.
Čašníčka: Čo vám prinesiem?
Mário: Slečna, od vás by som si dal naservírovať aj tri dni odstátu kávu.
Čašníčke to zalichotí a sebaisto sa pousmeje. Mário sa pokúša s ňou o flirt, koketne na ňu pozerá a zoširoka sa usmieva.
Čašníčka: Melanž alebo Presso?
Mário: Presso.
Čašníčka: S mliekom alebo bez?
Mário: Bez.
Čašníčka odchádza a Mário ju hltá pohľadom.
Mário: Hmm...dobrá je...dobrá.
Mário si vezme croissant z taniera, zahryzne doň a druhou rukou položí pred Jula na stôl obal s papiermi.
Julo: Čo je to?
Mário: Správa z obhliadky.
Julo: Tak skoro?
Mário: Nové príplatky za nadčasy robia zázraky.
Julo sa začíta do správy. Mário prežúvajúc veľké sústa prehovorí s plnou pusou.
Mário: Vieme o koho ide. Bol v zozname nezvestných.
Čašníčka prinesie Máriovi kávu, on sa na ňu lišiacky usmeje.
Čašníčka: To je všetko?
Mário: Pevne verím, že nie!
Čašníčka odíde. Julo nato vyskočí zo stoličky a Mário sa pritom obleje kávou. Bez slova sa rúti von. V správe z obhliadky mŕtvoly si prečítal meno jedného zo svojich bratov - Štefana Košťála alias Pištu.
56. Kľúč od auta
Vonku. Ulica - Bratislava - Deň.
Julo vybehne z reštaurácie a snaží sa prejsť cez cestu, ktorú z oboch strán križujú autá. Škrípanie bŕzd, vytrubovanie a nadávanie šoférov. Julovi sa konečne podarí prejsť na druhú stranu ulice. Mário ho dobehne, nechápe, čo sa Julovi porobilo.
Mário: Človeče, čo sa deje? Kam si zdrhol? Poľoval som v tvojom revíri alebo čo? Vieš predsa, že by som Helenu nikdy nepodviedol.
Julo: Potrebujem si niečo overiť. Kde máš auto?
Mário: V podzemnej garáži.
Julo vyštartuje rýchlym krokom ku garážam, Mário ledva stačí za ním.
Mário: Povieš mi, o čo ide?
Julo natrčí ruku, aby mu Mário hodil kľúč od auta.
Julo: Daj mi kľúč!
Mário mu hodí kľúč, zastaví sa, bezradne mávne rukami a ironicky kričí za Julom, ktorý sa pred ním náhli k autu.
Mário: Hej.......... môžem sa zviesť mojím vlastným autom?!
57. Zoznam nezvestných
Vo vnútri. Julova kancelária - Úrad kriminálnej polície - Deň.
Julo sedí pred počítačom a bezradne pozerá na monitor, nevie sa dostať do databázy nezvestných osôb. Mário otrávene stojí nad ním s prekríženými rukami.
Julo: Ako sa dostanem do databázy?
Mário: Ách, pusti ma k tomu!
Julo mu uvoľní čierne kožené kreslo a Mário sa prekliká do databázy.
Mário: Voilà.
Julo prechádza očami po zozname mien, až napokon klikne na meno Štefan Košťál. Objaví sa fotka obeti. Julo sa nakloní k monitoru bližšie, aby si fotku lepšie obzrel a porovnáva rok narodenia. Mário ešte netuší, že ide o Julovho brata.
Mário: Ty ho poznáš?
Julo: Kde je adresa oznamovateľa, ktorý ho nahlásil za nezvestného?
Mário sa prekliká ku adrese.
Mário: Leopold Jonáš, Zámocká 314, Spišská Nová Ves.
Julo zamieri k dverám.
Julo: Ideme!
Mário: Kam?
Julo: Do Spišskej!
Mário: To akože teraz? Práve dnes prídu na večeru rodičia Heleny. Nevideli sme ich od svadby!
Julo je už za dverami, keď Mário vystrúha grimasu a neochotne zhrabne kľúč od auta z pracovného stola.
