Mário: No, keď ti už robím toho šoféra, snáď by si mi mohol aj oznámiť, kam ideme.
Julo: Prepáč.
Julo chvíľku váha, ako keby sa to bál vysloviť.
Julo: Do kasína.
Mário prikývne. Zrazu do ich auta plnou silou zboku vrazí iné auto a úmyselne ich vytlačí z cesty. Auto, v ktorom sedí Julo s Máriom, sa prevráti a skončí horeznak v priekope. Záhadný vodič upaľuje bez zastavenia preč.
93. Vyslobodenie z auta.
Vonku. Cesta – Spišská Nová Ves – Noc.
Julo sa v prevrátenom aute spamätáva z otrasu a začne sa hýbať.
Julo: Si v poriadku?
Mário sa vedľa neho pomrví.
Mário: Vyzerá to, že som celý. Aspoň si cítim všetky údy.
Z prevráteného auta vylezie najskôr Julo, vzápätí pomôže Máriovi dostať sa von.
Mário: Videl si ho v spätnom zrkadle?
Julo zavrtí hlavou a zahľadí sa tým smerom, kde neznáme auto zmizlo z dohľadu.
Julo: Musel mať vypnuté svetlá.
94. Parkovisko
Vonku. Rokove kasíno – Spišská Nová Ves – Podvečer.
Kasíno ožiarené blikajúcimi svetlami. Julo a Mário sedia mlčky v aute na parkovisku pred Rokovým kasínom. Julo sa nevie odhodlať ísť dnu, obáva sa, čo sa tam o Rokovi dozvie. Mário to z Jula vycíti, pozrie naňho a ponúkne sa mu, že tam pôjde on.
Mário: Idem tam namiesto teba.
Julo: Nie. Budil by si len pozornosť. Ja tam lepšie zapadnem.
95. V kasíne
Vo vnútri – Herňa – Rokove kasíno – Noc.
Podnik je poloprázdny. Pri bare je hŕstka Rómov, popíjajú a bavia sa. Julo hrá automat a bedlivo pozoruje, čo sa okolo neho deje. V kúte sedí biely starší muž sám za stolom. To je bývalý majiteľ kasína, Jozef Levarský, pred sebou má tri prázdne poldecáky a jedno nedopité pivo. Jeho tvár je rapavá a červená od alkoholu. Hoci je májová teplá noc, na sebe má tmavý kabát a okolo krku omotaný biely šál zájdený špinou. Levarský začne nahlas hromžiť sám pre seba.
Levarský: Na čo červené koberce? Takú Ameriku si nechajte! Nepotrebujem! A tie červené závesy, tie pôjdu dole! Povedal som!
Julo zatiaľ netuší, že má vedľa seba bývalého majiteľa kasína. Levarský sa rozreční, hovorí z cesty, rýchlo až nezrozumiteľne, v reči sa zasekáva a niektoré spoluhlásky prehĺta, trpí samomluvou a nikto ho nepočúva.
Levarský: Ej, červená je zradná. Kurva zradná je to. – Tak vám treba, mali ste vsadiť na čiernu. Inakšie peniaze by sa tu točili!
Levarský si pritaká pre samého seba, kriví tvár. Jula začne prítomnosť Levarského iritovať a cíti sa nesvoj.
Levarský: Zbaľte si svoj červený koberec a practe sa!
Levarský zdvihne ukazovák a začne živo gestikulovať.
Levarský: Toto kasíno – som postavil na nohy ja! Keby mňa nebolo, dnes tu stojí prázdna parcela!
Julo po týchto slovách spozornie a pozrie na Levarského. Do haly z vedľajšej miestnosti vkročí podnapitý biely muž vo veku okolo 50ky. Dvere sa za ním samé pribuchnú. Muž začne šmátrať vo svojich vreckách v bunde a nohaviciach. Prevráti ich naruby a rozzúri sa, lebo v nich nenájde peniaze, ktoré mu tajne vzala prostitútka z kasína, od ktorej sa práve vracia. Okradnutý muž chce ísť naspäť za ňou a snaží sa otvoriť dvere, ktorými vstúpil do haly, ale nedajú sa, lebo majú zvonka namiesto kľučky guľu. Začne preto vulgárne nadávať a tĺcť päsťami do dverí.
Okradnutý muž: Suka, otvor dvere! Počuješ? Fľandra, poď dole, nech si to s tebou ešte raz rozdám!
Rómovia v hale ho pozorujú a škodoradostne sa uškŕňajú. Po chvíli sa dvere otvoria a zjaví sa v nich zavalitý potetovaný Róm. To je Igor, Julov brat. Schmatne okradnutého bieleho muža za vlasy a vedie ho von. Muž sa pokúša klásť odpor, Igor ho prepleskne a za škutiny ho ťahá k východu. Okradnutý muž zvraští tvár do bolestnej grimasy, hrbí sa, krepčí a ledva prepletá nohami. Keď sa Igor vracia zvonku, prechádza okolo Jula, ich pohľady sa stretnú. Julo spozná v potetovanom Rómovi svojho brata Igora a celý stuhne.
