Pred sebou má ojazdený tmavozelený Renault. Vyberie malú ručnú baterku, čupne si a posvieti na podvozok auta. Je pokrivený a celý zablatený. Baterku namieri na zablatené pneumatiky a dôkladne si ich obzerá. Natiahne si rukavice, otvorí zadné dvere na aute a prezerá si ho zvnútra. Na zadnom sedadle je v prostriedku fľak. Prstami zájde do vydratej malej dierky na operadle sedačky nad fľakom, z ktorej vytŕčajú textilné vlákna.
146. Porovnávanie vzoriek
Vo vnútri. Forenzné oddelenie – Kriminalisticko-expertízny ústav – Deň.
Forenzný laborant ukazuje Julovi snímku so vzorkami pneumatík odobratými z Renaulta a porovnáva ich so stopami pneumatík z miesta činu. (Viac v 53. scéne.)
Laborant: Zase raz si sa trafil. Je to ten istý vzor. Pravé predné koleso je náprava. Ostatné tri sú už poriadne ojazdené. Mám ale aj iné dobré správy.
Laborant predvedie Julovi na monitore grafickú simuláciu podvozku Renaulta a prekryje ju snímkou povrchu terénu poľnej cesty blízko lesíka, kde sa našlo Pištovo telo.
Laborant: Toto je podvozok Renaulta a toto povrch terénu z miesta činu.
Laborant sa na Jula pozrie.
Laborant: 99,9 % zhoda. – Škvrna na zadnom sedadle je moč obeti, ako už asi vieš. Pustil do gatí, nešťastník.
Julo: Čo tá dierka na operadle?
Laborant: Odobral som z nej vlákna a porovnal ich s tými, čo sa našli na ostnatom drôte, s ktorým mu zviazali ruky. Okrem toho, že sú identické, na oboch sú stopy krvi obeti. – Prečo im robíš takú láskavosť? Vezmú ti prípad a ty im ho za chrbtom vyriešiš. A oni si pomastia pupky.
147. Kukláči
Vonku. Angelovo dúpä – Zemianky – Deň.
Vstupná brána do Angelovho areálu je otvorená. Pred halou je odstavené služobné vozidlo špeciálnej zásahovej jednotky. Julo sedí vo svojom aute zaparkovanom neďaleko areálu, pozoruje, ako z budovy vychádzajú kukláči s Angelom v putách a nakladajú ho do auta spolu s ďalšími zatknutými mužmi v maskáčoch. Julo zažíva vnútorné citové turbulencie. Pocity úľavy, že za Pištovou vraždou nie sú Roko s Igorom, sa striedajú s výčitkami svedomia, že po jeho adopcii nevyhľadal svojich súrodencov sám. A oveľa skôr. Že správy, ktoré sa po rokoch o jeho vlastnej rodine k nemu dostali, získal len ako vyšetrovateľ, ktorému bol pôvodne pridelený prípad vraždy jedného z jeho bratov – pričom nikto zo zasvätených nemohol tušiť, že zavraždený Pišta je jeho brat. Trápia ho pocity viny, že keby sa so svojou rodinou skontaktoval skôr, keby sa bol prekonal a urobil prvý krok, Števo by možno mohol byť ešte dnes nažive.