Divé maky 152 / 190

Autor: Mária Ukropcová | 26.12.2017 o 22:39 | (upravené 7.1.2018 o 16:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  46x

Lesník. (Vonku. Vlčia Dolina-Východné Slovensko-Deň.) Julo sa prebudí zo sna v aute za bieleho dňa. 

Načiahne sa na zadné sedadlo po nejakej fľaške, aby si dal glg na popravku, z kopy fliaš však zakaždým vyberie prázdnu  fľašku, ktorú odhodí naspäť na sedadlo. Vystúpi z auta, zhlboka sa nadýchne a zahľadí sa pred seba ponad drôtený plot. V diaľke za plotom stojí zopár murovaných stavieb. Spoza chrbta začuje nejaký hlas. 

Lesník:   Horúco, však? 

Julo sa mykne a otočí sa za hlasom staršieho pána v zelenej lesníckej uniforme s puškou na pleci, ktorý mu hlavou kývne na pozdrav. 

Lesník:   Vravím, že je horúco hneď zrána.

Lesník sa zadíva na oblohu bez mráčika, pravou rukou si nadvihne klobúk  a pretrie čelo. 

Lesník:   Do večera sa ešte riadne zapotíme.

Julovi po nočnej pitke poriadne vyschlo v hrdle. Zamľaská jazykom a nasucho prehĺtne.

Julo:   Nemáte trochu vody?
Lesník:   Ale pravdaže. Len pite!

Lesník chotne vyberie fľasku vody z koženej tašky a podá ju Julovi. 

Lesník:   Tej je našťastie hojno.

Julo si priloží hrdlo fľaše k ústam a dychtivo pregĺga. 

Lesník:   Vy nie ste tunajší, však? 

Julo si pretrie ústa a vráti fľašku lesníkovi.

Julo:   Nie.
Lesník:   Ja tu žijem odvtedy, čo ma nebohá mamička priviedli na svet. Nikdy by som nemohol tento kraj opustiť. Tu som sa narodil a tu aj posledný raz vydýchnem.
Julo:   Pamätáte si ešte na rómsku osadu vo Vlčej Doline?
Lesník:   Jój, to už je doba, čo ju zrovnali so zemou. Náhodou som bol pri tom. Prišiel bager s dvomi nákladiakmi a pustili sa do demolácie. Tí neboráci sa len bezmocne prizierali, ako im príbytky rúcali. Sotva si ich stihli vypratať.
Julo:   Čo s nimi potom bolo?
Lesník:   S osadníkmi? Starosta im dal náhradné bývanie na okraji druhej dediny. Postavil im tam unimobunky. Unúvať sa tam ale nemusíte. Zostala tam po nich len halda smetiska. V jednu zimu odtiahli preč. 

Julo sa otočí k stavbám za plotom. 

Julo:   Čo sú to za stavby tam vzadu? 

Lesník sa pozrie tým smerom cez ďalekohľad, zavesený na krku.

Lesník:   Aaaach....to sú rekreačné chaty. Je to tam samý kváder a betón. Aspoň drevo mohli použiť. Len si povážte, uprostred toľkej nádhery postaviť takúto opachu. Veď sa podívajte sám.

Lesník núka Julovi ďalekoľad, ten si ho vezme a so záujmom si obzerá cezeň stavby. 

Lesník:   Mali ste to tu vidieť, ako to tu vyzieralo voľakedy. To vám bola krása. Vidíte ten tobogan pri najväčšom bazéne? 

Lesník vystrie ruku a urobí ňou horizontálny polkruh.

Lesník:   Odtiaľ až na samý koniec po ten hájik sa tiahol červený koberec vlčích makov. Celé to pole vyplienili. Dnes tam je trávnik a hostia sudcu Bella  sa tam preháňajú na koňoch a hrajú pólo. 

Keď Julo začuje meno sudcu Bella, ihneď spozornie. Bol to práve tento sudca, ktorý pred rokmi odsúdil Roka za podpaľačstvo s následkom smrti jeho rodičov a malej sestry. 

Julo:   Majú tam aj stajne?
Lesník:   Ale kdeže, kone si zakaždým dovezú. Kone aj guľovnice. Na  poľovačku.

Lesník zdvihne prst a začne sa ním hroziť. 

Lesník:   A to vám poviem, že to je tiež záhada, keď v okolitých chotároch je prísny zákaz loviť a jedine v tomto sa legálne pytlačiť môže. 

Julo nevie odtrhnúť oči od ďalekohľadu, čo lesníkovi príde nápadné.

Lesník:   Na takúto návštevu treba ale radšej chodiť ohlásený. Majú tám strážne psiská a tie veru nejednému nezvanému načali gate.   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.


Už ste čítali?